MK SEVERKA MODELPARK SUCHÉ 71 - XX

Přihlašovací formulář

Návštěvnost

1414666
dnes
Včera
Tento týden
Tento měsíc
Celkem
569
490
1059
2087
1414666

Kdo je připojen

We have 16 guests and no members online

           Zrovna to tak vyšlo, že dnešní neděle Velikonoční je i Dnem Kosmonautiky. No křesťanské svátky se posouvají, ale 1. let kosmonauta do vesmíru byl jen jeden 12. dubna. Dlouho jsem na web nedával nic raketýrského a tak to bude dnes o trochu delší a pro některé z vás i zajímavé. Jde o začátky raketových modelářů, spíš o konstruktéry raketových motorů, bez kterých by samotná odbornost neexistovala.

        Já bych tyto konstruktéry nazval " Báječní lidé s létajícími raketami". Jak to tenkrát bylo před více jak 50 léty mi napsal ing. Milan Jelínek, kamarád z Dubnice n/Váhom, se kterým jsem byl v reprezentaci, soutěžili jsme spolu na všech možných akcích, pořádali kurzy pro raketové modeláře, ale hlavně u toho bylo vždy plno legrace. 

        Celé znění dopisu přikládám, abyste si udělali obrázek, kolik úsilí v té době bylo nutné vynaložit pro dobrou věc, která se podařila.

          Karel Jeřábek 12.dubna 2020

 

 

            

Ahoj Karle !

 

Drsná realita – můj neuvěřitelný věk 86,5 let, Covid 19 a tím  pádem doživotní karanténa – mi velí napsat přímo Tobě a Ty s tím nalož podle uvážení.

K tomu Ti v příloze posílám  poslední atest motorů VYMOPO a hlavně moje  Poznámky k udělení Diplomu O. Antonova.

 

 

Tedy nejdřive k dotazům pana Čuby :

 

S výjimkou KK jde o motory VYMOPO .  VV – překlad Gregorekova názvu Widow maker , Výrobce vdov .

MM, FW /Flowers Whispering/ šepot květin viz atest v příloza

SM – Submini, fí 10,0mm , č. prach

DS – Dívčí Sen, fí 20,0mm, č.prach

 

KK – neznám. Kromě toho existovaly ještě motory TAK /Táborský Kroulík  / - fí menší než 10 mm

 

 

S Tónou Repou jsme plánovali letos pohár seniorů ve Velkých Uhercích, s Pištou Burajem Sv. pohár v Dubnici ... vše se řítí do prohlubně tmavého, UPM /u pićku majčinu ...

 

Srdečně zdravím přeživší plánované přemoření populace !

 

Milan 

 

             

                                                             Poznámky k Diplomu Olega Antonova

 

 

Úvod

 

17.októbra 2014, päťdesiat rokov od vzniku RMK Dubnica nad Váhom, mi bol udelený Antonovov diplom FAI za vývoj motorov začiatkom 60. rokov, „ ktorý umožnil rast leteckého modelárstva v Európe.“

Došlo k tomu z iniciatívy Srdjana Pelagiča v súvislosti s mojou osemdesiatkou rok predtým. Pre spravodlivosť treba uviesť aj ďalších, ktorí sa na tom podieľali . Zároveň nech je to spomienka na dnes už nepredstaviteľnú dobu.

 

 

II.

 

Stručné C.V.:

 

Narodený 23.9.1933 v Hodoníne, reálne gymnázium dtto, 1951-1956 VTA AZ Brno, chemická fakulta, katedra výbušnín.

Po vyradení a odchodu do zálohy na jar 1956 - na umiestnenku - Novoborské strojárne Nový Bor.

1957- Závod všeobecného strojárstva Polička.

1.1.1958 som nastúpil ako občiansky zamestnanec v útvare Zástupcu vojenskej správy pri ZVS Dubnica nad Váhom vo funkcii inžinier chemicko-technickej inšpekcie.

Po krátkej dobe som sa konečne mohol so štvorčlennou rodinou nasťahovať do vojenského bytu na ulici ČSA, kde mi boli susedia kolegovia z práce a neskorší náčelníci ZVS pri ZVS n.p. Dubnica n/V - Ing. Miroslav Horáček a Ing. Bohumil Pazour.

V celozávodnom laboratóriu som mal k dispozícii laboratórny stôl a kanceláriu. V tom istom objekte bolo aj výskumno-vývojové laboratórium výbušnín Konštrukty TN a v ňom môj kamarát z VTA

Ing. Ján Staško.

 

 

III.

 

1. mája 1960 bolo nad územím ZSSR zostrelené prieskumné lietadlo U-2, pilotované G. Powersom a to dvojstupňovou raketou označovanou neskoršie SA-2 Guideline.

Približne v tom čase vypísalo MNO úlohu „Raketový kabinet“ pre vojenskú školu v Liptovskom Mikuláši. Pod vedením nového náčelníka Ing. Mirka Horáčka sa Ing. Pazourovi, Ing. Drbalovi a mne podarilo zhromaždiť publikované údaje o všetkých dovtedy známych vojenských raketách.

Častým návštevníkom v závode bol náš známy z VTA, docent Ing. Bedřich Růžička (neskorší lektor na raketomodelárskych kurzoch). Informoval nás o nových druhoch pohonu leteckých modelov raketovými motorčekmi s výmennými tabletami TPH „Jetex“ a s vývojom obdobných motorčekov v n.p. Synthesia Pardubice označovaných „S-2“. Zároveň nás aj zoznámil s Otom Šaffekom, zakladateľom RM v rámci Zväzarmu. 

 

 

IV.

 

Ota Šaffek publikoval v „Modelári“ polomaketu Jak-9 s podveseným prúdovým motorom, určenú pre spartakiádnu súťaž mladých modelárov. RMK Dubnica vzal na seba úlohu zaistiť výrobu tabliet TPH pre motorčeky S2.

Autorom motorčekov S2 bol Rumler, závod Synthesia Semtín. Vybral som sa do Pardubíc, od pani Rumlerovej som dostal vzorky motorčekov, tabliet, zápalnice a prípravok na ručnú výrobu zápalnice so zážihovou zložou na nosnom Cu-drôte. TPH tablety S2 obsahovala chloristan amónny, dikyanidamid a dinitrotoulén. Po zážihu po krátku dobu horeli motorčeky pulzačne. Modely boli vypúšťané z ruky po dosiahnutí stabilného horenia.

Predovšetkým bolo nutné vyrobiť plastickú zápalnicu, lebo originálna sa pri ohýbaní lámala. Ďalej navrhnúť a vyrobiť súpravu na lisovanie tabliet. Súpravu navrhol a nechal zhotoviť Ondrej Ziman. To ostatné zostalo na oboch chemikoch.

Ing. Ján Staško prišiel do Konštrukty TN v roku 1954. V tom čase bol vedúcim laboratória Dr. Turek (vynález TATB-triazidotrinitrobenzén). Jano sa vtedy zúčastnil skúšok kvapalinového RM (ADMH+dymová HNO3) na skúšobni Plzeň-Bolevec. Z tých čias zostal v sklade laboratória rad unikátnych chemikálií a originálny ručný hydraulický lis pre prácu s výbušninami, ktorý nám dvom ďalej slúžil až do Janovej smrti.

 

 

V.

 

Vývoj zápalnice DJ

 

Zápalnica pre motorčeky S2 je tvorená Cu-drôtom 0,2mm, na ktorom je nanesená zážihová zlož.

Spájadlo zlože musí po vyschnutí zápalnice zaistiť trvalú ohybnosť výrobku a pevnosť zlože na nosnom drôte. Minimálna hrúbka je daná požiadavkou funkcie, maximálna priemerom trysky motorčeka S2 - 2mm.

Používali sme alkaprénové lepidlá , ako riedidlo zmes toulén-etylacetát-acetón. Pripravenú dávku zlože vo forme „tak akorát“ riedkeho cesta sme nalievali do valca s dierkou 2 vo dne a vložili piest takisto s dierkou vo dne, ale 0,25-:-0,3. Drôt z cievky prechádzal piestom aj valcom. „Lisár“, t.j. výhradne Jano Staško, rovnomerne tlačil na piest „Ťahač“ držal dvoma prstami nad hlavou koniec drôta , kráčal 8-10m harapsím krokom * a zavesil ho na závesný drôt. „Zložiar“ (Jelínek) stále udržiaval optimálnu konzistenciu zlože a po 6.-8. ťahaní plnil prípravok zložou. Práca bola mimoriadne náročná na súhru partie lisára, zložiara a dvoch ťahačov (Pristač, Páleník, neskoršie Ing. Troch a Ing. Švancar). Po zaschnutí(30-60 minút podľa podmienok-teplota, ventilácia) sme jednotlivé kusy stáčali, zvitky presýpali mastencom, neskoršie triedili a balili do vrecúšok.

Výrobok bol úspešný. Posledné série sme ťahali ešte v 90. rokoch na záhrade u Jána Staška.

Poznámka * padarapé, Pas de Harapés .Viď tiež tanečnice súboru Berjozka ...

 

VI.

 

Vývoj a výroba tabliet S2

 

Nový druh pohonu malých leteckých modelov bol odrazu hitom na školách v domoch Pionierov a v kluboch leteckých modelárov. Všade vznikali krúžky, boli plánované súťaže.

Z dôvodov uvedených v IV. (pulzácia pri rozbehu-nezavinené havárie) ako aj otázka surovín, bolo treba urýchlene vyvinúť nový druh TPH. Motorček S2 je plynový generátor. V tejto oblasti mal Janko Staško podrobné rešerše aj skúsenosti s TPH na báze guanidínnitrátu, ktorý je hlavnou zložkou tabliet JETEX.

Hádam ich nebudeme kopírovať !“ Navrhol preto využiť amatol zo skladu v ZVS Dubnica . Amatol (60/40 TNT/amónny liadok) je náhradná vojenská trhavina, má nulovú kyslíkovú bilanciu, lisovateľnosť  rovnakú ako TNT. Navrhli sme zlož, ktorá okrem amatolu obsahovala katalyzátor dvojchroman draselný a modifikátor horenia gumárenské sadze „GTS“ (vďaka leteckému modelárovi Roučkovi z Púchova). Prípravu surovín, homogenizáciu „čiernej zlože“, robili robotníci zložiarne na skupine 4a.

Tablety sa tiež lisovali a balili v lisovni 4a- skupiny. Tablety boli balené po 10ks v papierových tubách chránených proti navĺhaniu parafínom. Po čase povrch tuby zhnedol následkom difúzie pár TNT...

Spartakiádnou súťažou“ výroba tabliet S2 v ZVS Dubnica skončila, ale nie všade. Začiatkom 70.tych rokov v ZVS Jablůnka (blízko Vsetína) plánovali výrobu tabliet S2 podľa pôvodnej receptúry. Bol som tam pozvaný na funkčné overenie prvej partie zlože v modeloch. K výrobe nakoniec nedošlo.

Po čase sa k nám donieslo, že v Jablúnke majú niekoľko 100kg zásob nepotrebného chloristanu amónneho. Materiál v papierových vreciach za symbolickú cenu zakúpila Konštrukta Trenčín a bol uložený na 7. skupine ZVS Dubnica. Po úsmevnej príhode, keď ho jelene odmietli lízať namiesto soli, sme materiál označili ako majetok RMK Dc a uložili v sklade ZVS. V 70.-80. rokoch to bol jediný u nás dostupný chloristan amónny. Vďaka tomu mohol Jiří („Jíša“) Táborský vyvinúť a vyrábať celý sortiment motorov DELTA. My sme mu dodávali chloristan amónny a dymovú oneskorovaciu zlož, výmenou za výborné rúrky a testovanie našich motorov.

                                 

                                

                                     

 

 

VII.

 

Vývoj RM pre modely rakiet

 

Prototyp RM z Pardubíc-Semtína tvorila rúrka 18/22,6mm z kartitu (papier tvrdený fenolformaldehydovou živicou). Do rúrky bola nalisovaná TPH-zmes čierneho múčkového prachu, chloristanu amónneho a dinitrotoulénu v pomere 85/12,75/2,25 pre zážihovú a 75/21,25/3,75 pre hnaciu dávku. Oneskorovaciu zlož tvoril flegmatizovaný čierny múčkový prach.Tryska bola zhotovená sústružením z texgumoidu a bola vlepená epoxidom dodatočne.

Bolo jasné, že pre sériovú výrobu musí byť tryska lisovaná z vhodného materiálu. V závode ZEVETA Bojkovice pre podobné účely používali keramickú hlinu s prídavkom 5% montánneho vosku.

Ako oneskorovaciu zlož sme vyvinuli zlož D20 na báze antracénu. TPH sme ponechali podľa originálu, hoci bola technologicky nevhodná (nemožnosť objemového dávkovania, hygienické problémy).

V prvom rade sme museli vyriešiť lisovanie do kartitových rúrok. Pre elektrotechniku majú výborné izolačné vlastnosti, ale sú krehké, nepevné proti vnútornému tlaku.  Nemajú rovnomerný vonkajší povrch. Do pevnej matrice jedna ide voľne a druhá neprejde. Pri lisovaní praskajú. Ondro Ziman a Alino Páleník (pracovníci oddelenia TKS) navrhli a v náraďovni nechali zhotoviť delenú trojčeľusťovú lisovaciu súpravu na priemer 18/23mm, ktorá v porovnaní s pevným puzdrom znížila vplyv nerovnosti povrchu rúrok. Ich starší kolega Ing. Géza Vámoš pre nás vyrobil unikátny testovací prístroj- ťah motorčeka stláčal pružinu, jej pohyb bol mechanicky prenášaný na otáčavý bubon s milimetrovým papierom. Prístroj známy pod výstižným ľudovým názvom kozomrd * sme vozili aj na zahraničné súťaže pre oficiálne meranie !

Materiál rúrok (kartit) nedával možnosť dosiahnuť požadovanú hustotu výlisku. Pri väčšom tlaku rúrky praskali, niekedy aj po pár dňoch. Nižší lisovací tlak spôsoboval nedokonalé spojenie TPH s vnútorným povrchom rúrky. To sa dalo dočasne napraviť opätovným prelisovaním. Vplyvom nízkej hustoty výlisku TPH boli motory enormne citlivé na vlhkosť vzduchu.

Kartitové rúrky sme preto nahradili papierovými dutinkami priemeru 18/15 z Papierní Lanškroun. Tryska bola lisovaná z kaolínovej hliny. TPH bola zmesou 85/15 čierneho múčkového prachu a chloristanu amónneho.

Napriek uvedeným nedostatkom boli naše motorčeky s označením RM2,5 a RM 5 až do roku 1966 prakticky jedinými v Európe vyrábanými motorčekmi, ktoré spĺňali požiadavky športových pravidiel CIAM FAI X/4b.

V auguste 1966 som na skútri Čezeta priviezol do Belehradu vtedajšiemu predsedovi VSJ (Letecký zväz Juhoslávie) Gradimirovi Rančinovi zásielku motorov RM.

To bol začiatok neskoršej širokej spolupráce RMK Dubnica s juhoslovanskými modelármi – vzájomná výmenná účasť na súťažiach.

 

 

VIII.

 

Výroba motorčekov RM v závode Adast Dubnica n/V

 

Only pre-loaded, factory manufactured model rocket motors“

Iný spôsob výroby RM ako oficiálne schválený bol vtedy nepredstaviteľný . Výbušniny a predmety obsahujúce výbušniny boli ostro sledované. My sme pracovali v závode na laboratóriu výbušnín, ktorý bol postavený za tým účelom.

Vrátnicu a brány na jednotlivých skupinách mali na starosti pracovníci závodnej stráže, naši obetaví pomocníci pri pretekoch. Obvod závodu strážili vojaci miestnej posádky.

Pracovníci 4.a skupiny, t.j. výroba a lisovanie pyrozloží, mali vysokú kvalifikáciu a viacročnú prax v práci na rizikovom pracovisku. Vedenie závodu nám vyložene „išlo na ruku“,  k čomu okrem všeobecného záujmu o kozmonautiku prispeli aj dobré vzťahy s kontrolnými a preberacími orgánmi Zástupcu zákazníka.

Výroba RM bola pre závod vždy stratová, čo vtedy v porovnaní s objemom výroby vojenskej techniky bolo zanedbateľné. Jednako nebolo naďalej možné, aby v podstate hračky na jedno použitie boli predávané za dostupnú cenu pri neúmerných výrobných nákladoch, vyplývajúcich z kusovej technológie.

Pre zavedenie sériovej výroby RM bolo potrebné splniť nasledujúce podmienky:

1. Zaistiť dodávky hotových kvalitných papierových rúrok vhodných na zalisovanie TPH. Boli dostupné iba papierové dutinky určené na navíjanie materiálu, bez nároku na pevnosť. Konštrukcia stroja na zhotovenie špeciálnych papierových rúrok pre daný účel by predstavovala značnú investíciu, neprichádzala do úvahy.

2. Zaistiť dodávky vhodného druhu zrneného čierneho prachu, vhodného pre objemové dávkovanie.

 

Zmes múčkového čierneho prachu s chloristanom amónnym dávala síce o 18% vyšší špecifický impulz ako samotný č. prach, ale samotný č. prach je z hľadiska výroby a dlhodobej stability výrobkov bez konkurencie.

K rozhodujúcemu prelomu došlo v lete 1966, kedy sa na Dubnickom máji zúčastnila početná výprava z USA s motorčekmi firiem Estes a Centuri. Ihneď po súťaži sme urobili ich podrobný fyzikálne chemický rozbor.

Uvádzam najdôležitejšie výsledky:

Bol použitý zrnený čierny prach zloženia 73,59 KNO3, 9,90 S, 16,60 C. Hustota plne homogénneho výlisku 1,846. Pre porovnanie dosahovaná hustota našich výliskov z nezrnenej zlože 80/20 č. p. múčka/NH4ClO4, lisovanej do dutiniek Papierne Lanškoun, bola max. 1,60, pričom po cyklových skúškach explodovalo 50% kusov vinou trhlín na vnútornom povrchu rúrok.

Do takýchto rúrok nie je možné lisovať vyšším tlakom. Papier (lepenka) je málo hutný, dochádza k jeho stlačeniu („fľaškovatenie“). Po vytlačení zo súpravy sa motorček nafúkne, pričom sa potrhajú vnútorné vrstvy rúrky.

Rúrky amerických RM sú navíjané z lepenky hrúbky 0,2-0,4mm, zlepenej z niekoľkých vrstiev tenkého papiera a sú kalibrované. V dôsledku toho sa rúrky aj pri vysokom lisovacom tlaku u motorčeka B8/4 pri priemere 17,3mm nadúvajú iba o 0,2mm.

 

Vtedy prišiel vtedajší šéf oddelenia TKS Ing. Pavol Šoltís (VŠCHT Pardubice) s originálnym nápadom:

Blanické Strojovny Vlašim (S/B Sellier Bellot) vyrábali široký sortiment brokového streliva vo vysoko pevných papierových dutinkách, od kalibru 36 (10,2mm) až po kal. 12 (18,53mm).

Rúrky jednotlivých typov sa dali do seba tesne zasunúť. Rúrky boli kalibrované, to znamená mali spevnený vnútorný aj vonkajší povrch. Kombinácia 2-3 takýchto rúrok musí mať teda podstatne vyššiu pevnosť ako jednoduchá lepenková dutinka !

Motor Estes B8/4 bol lisovaný do jednotnej rúrky 11/17.3 mm. Šoltísov návrh vychádzal z kombinácie troch kalibrov tak, aby výsledná rúrka mala priemer 12,6/18,0 mm.

Vďaka pochopeniu vedenia závodu (Ing. Miloš Nedvěd - spolužiak, neskorší riaditeľ, Ing. Jiří Strnad CSc.) sme urýchlene dostali vzorky rúrok a mohli začať vývoj technológie.

Vývoj robili pracovníci TKS, ktorých uvádzam a zároveň sa ospravedlňujem za diery v pamäti:

Ing. Pavol Šoltís, Ondrej Ziman, Aladár Páleník, Ing. Vachuda, Palo Vlkolenský... Perfektné náradie robil Kadlečík, neskorší svokor Iva Jelínka.

 

Vhodný druh čierneho prachu sme našli v sortimente Synthesie Semtín pod označením „Čierny prach Pdf“. Z podnikovej normy PND-150-74 vyberám:

 

Zrno                                              0,71-2,0mm(+-5%)

Sypná váha                                   min.850g/l

Hustota zrna                                 1,45-1,65

Zloženie:            KNO3    70,0+-2%

                            S            11,5+-1,5%

                            C           (vrátane grafitu) 18,5+- 1,5%

 

Rúrky z BS Vlašim v troch kalibroch (ten najväčší bol vyrábaný iba pre náš účel) boli dodávané v dĺžke 250mm. Na dielni 4a-skupiny boli rezané na dĺžku s ohľadom na sťahovanie pri lisovaní , natierané liehovým roztokom šelaku a vkladané do seba. Motorčeky boli lisované v pevných štvordielnych súpravách. Po nalisovaní boli vytláčané zhora dolu. Nasledovalo zrezávanie časti a označovanie. Motorčeky boli balené po 10ks v papierových škatuľkách s označením výrobcu „ADAST“, neskoršie „ZVS“ Dubnica n/V, v typoch: RM 2,5-1,2-x, RM5-1,2-x, RM10-1,2-x (prvé číslo- celkový impulz(Ns) druhé- max. ťah(kp) tretie- doba oneskorenia výmetu (s) vrátane nuly.

Výroba na skupine 4a prebiehala podľa schválenej technickej dokumentácie- výkresy, technologický postup, technické podmienky na výrobu a preberanie.

 

Súčasťou balenia boli aj elektrické palníky „PRSK“ vyvinuté a vyrábané  odbornou skupinou RMK Dc.

Palníky „PRSK“ a zápalnicu „DJ“ sme dodávali aj pre modelárske predajne.

 

Úspech celého projektu by nebol možný bez doslovného fandenia vedenia 2. prevádzky a 4.a skupiny, ktoré nám umožnilo overovať technológiu na výrobnom zariadení. Nízku efektivitu výroby RM v porovnaní so špeciálnou výrobou čiastočne vyrovnávali plánovaním práce vo voľných termínoch a brali to ako tréning pre zachovanie pracovnej zručnosti pri rovnakých úkonoch.

Pokiaľ mi pamäť dovoľuje, uvádzam aspoň tieto mená:

Vedenie 4.a skupiny- Ing. Jaroslav Suchánek, Pavol Jurina, Roman Minárik, Masár, Sliška.

Robotníci na zložiarni: Ivan Horvát (zahynul na následky výbuchu), Bahelka.

Ručné navažovanie dávok: Agneša Horná, pani Gita. Lisár: Štefan Bajčík

                            

 

 

 

IX.

 

Význam sériovo vyrábaných motorčekov RM ADAST (ZVS) Dubnica n/v pre ďalší rozvoj raketového modelárstva

 

V začiatku sedemdesiatych rokov výroba motorčekov dosahovala až 200 000ks ročne! V tom čase to boli jediné motorčeky v Európe, vyrábané továrenským spôsobom. Ich kvalita bola na rovnakej úrovni ako u amerických motorčekov obdobných typov. Originálna konštrukcia komory zaručovala pri skladovaní vo vhodnom prostredí ich dlhodobú funkčnosť. Ako príklad uvádzam: v roku 1975 Kája Urban z Prahy zakúpil v ZVS Dubnica väčší počet motorčekov typu RM10-12-4 pre svoje modely Saturn 5a v kategórii S7. Úspešne potom s nimi lietal ešte rad rokov na rôznych šou.

(doplním: mám motorčeky od r.1968(zelené) a klasické RM 2,5 až RM10 od r.1970. Zelené šetrím, ale tie od r. 70  občas používame na rôzne pokusy - doteraz bez jediného zlyhania)

 

Motorčeky RM ZVS Dubnica slúžili ako vzor pri konštrukcii RM v ďalších európskych krajinách.

Koncom 70. rokov skončila doba, kedy mali modelári k dispozícii rovnocenné továrensky vyrábané motorčeky z lisovaného čierneho prachu. Vyhrával ten, kto postavil optimálny model a vedel s ním v daných podmienkach lietať, mal väčšie skúsenosti aj dobrú fyzickú kondíciu. Boli to súťaže modelov, nie motorov...

  

V ďalších rokoch sa postupne menili súťažné pravidlá a s tým prebiehal vývoj nových typov motorčekov v našej odbornej skupine (OSRMK Dc). Dodávali sme ich našim ale aj zahraničným záujemcom. Zisk z ich predaja bol významným prínosom pre klubovú pokladňu.

Celý čas sme spolupracovali s Jíšom Táborským z Prahy. Dodával nám papierové rúrky, testoval naše výrobky. My sme mu dodávali niektoré suroviny a dymovú oneskorovaciu zlož.

                            

 

Československé a neskoršie české a slovenské reprezentačné družstvá používali jeho aj naše motorčeky. My sme sa zamerali hlavne na kategórie S7, S8 a na prvé stupne dvojstupňových rakiet.

Existencia, špičková úroveň a dostupnosť týchto motorčekov bola dôležitou podmienkou pre úspechy českých a slovenských modelárov na medzinárodných súťažiach.

 

V OS RMK Dca pracovali:

Ing. Ján Staško, Ing. M.J., Jozef Pristač, Ing. Aleš troch, Ing. Rudolf Švancar, Ondrej Ziman a Aladár Páleník.

Neoceniteľná bola spolupráca s Michalom Žitňanom, ktorý nám dodával vynikajúce papierové rúrky.

 

Po odchode Jána Staška na dôchodok v roku 1992 sme presťahovali výrobné zariadenie do pivnice Staškovho domu v Trenčíne a pokračovali ďalej pod názvom VYMOPO- Výroba modelárskych potrieb.

Firma skončila činnosť úmrtím Jána Staška dňa 16.6.2009.

 

 

 

X.

 

Záver

 

Tieto poznámky som písal postupne s prestávkami v bláhovej predstave že nehorí, času dosť, maňana...

Žiaľ, fyzika nepustí, entrópia utešene rastie ( entrópia= miera degradácie vnútornej energie v čase dS=dU/dt, inak tiež hosipa, sklenená Róza).

Ospravedlňujem sa všetkým, ktrých mená som už zabudol a neuviedol.

Na úspechu projektu RMK Dc sa okrem nich významne podieľali naši aj zahraniční modelári,. ktorí naše motorčeky prakticky skúšali na súťažiach vo svojich modeloch.

 

Pri pohľade na Antonovov diplom si uvedomujem že na ňom chýba veľa mien, ale predovšetkým jedno: Ing. Ján Staško. Kamarát od doby štúdia na VTAAZ , od r. 1969 môj vedúci pracoviska v Konštrukte TN, učiteľ systematickej výskumnej práce, až do posledného dychu v r. 2009 obetavý funkcionár RMK na súťažiach ...

Česť jeho pamiatke !

                                                                                                           Atesty  motorů VYMOTO